Pohľad študenta na zavedenie eura na Slovensku 1. časť

Začala som študovať na výške ešte počas pretrvávajúcej starej slovenskej meny. Všetky výdavky som si ešte hradila za staré dobré slovenské koruny.. Dnes si ich, žiaľ, hradím eurami. Práve preto si viem porovnať, v ktorom období mi bolo finančne lepšie. V čase, keď sa na Slovensku mala meniť mena, vídavala som v televízií samé reklamy len na túto veľkú zmenu. Otvorila som si noviny a hneď na prvej strane ma vítal isto všetkým známy slogan: „Meníme menu, nie cenu“. Naozaj je to skutočne tak?
Ja si myslím, že určite NIE! Keď som nastúpila do prvé ročníka vysokej školy, skutočne pre mňa 100 slovenských korún malo hodnotu. Necestovala som do školy síce nejako ďaleko. Do školy je to zhruba 65 km, ale musím povedať, že z tej jednej sto korunáčky som si zaplatila cestu do školy aj späť domov, jedlo, pitie, šla som po škole so spolužiačkami na kávu, či pivo a ešte sa mi z nej aj zvýšilo. Keby mi dnes rodičia dali 3.32 eur (vtedajších 100 korún), zaplatila by som si z nich horko ťažko cestu do školy a späť z nej. Každý prehlasovateľ a zástanca eura tvrdí, že si to len ľudia vsugeruvávajú, pretože sme mali najmenšiu bankovku 20 korunáčky, dnes je to však iba 150 (5eurovka). Avšak, skúšali ste už isť von s piatimi eurami? Mnoho nielen študentov má rovnaký názor. Výrokom typu „meníme menu , nie cenu“ sa už všetci vysmievame, a myslíme si práve pravý opak. Jedinú výhodu, ktorú zavedením eura vidím je to, že si v štátoch Európskej únie nemusíme zamieňať peniaze. Môžeme si zacestovať napríklad do Holandská a nemusím sa trápiť tým, kde si zmeniť hotovosť.