Lživé polopravdy médií o covide a o Ukrajine

Pretože informácie predstavujú niečo, na základe čoho si vytvárame obraz sveta okolo nás, pozrime sa detailnejšie na veľké médiá a na kvalitu ich informácií. Pozrime sa na to, ako zavádzajú, klamú a manipulujú verejnosť tým, že nehovoria celú pravdu, ale len tú časť pravdy, ktorá im vyhovuje. Ide o prístup neobjektívny a vedome manipulatívny, cielene ovplyvňujúci verejnú mienku želaným smerom.

Z tohto uhla pohľadu sa pozrime detailnejšie na dve najväčšie mediálne témy súčasnosti. Na covid a na vojnu na Ukrajine. Lebo covid pandémia a vojna na Ukrajine sa dotýkajú každého z nás. Nie je možné pred tým uniknúť a nie je možné k tomu nezaujať nejaký osobný postoj.

Najskôr teda covid. Mainstreamové médiá razili v pandémii jednoznačnú cestu: očkovať, očkovať a očkovať. Všetko v nich smerovalo a stále smeruje k tomuto jedinému cieľu. K čo najväčšiemu počtu zaočkovaných, hovoriac iba o výhodách očkovania.

Iba z menšinových, alternatívnych médií prenikali na verejnosť informácie o odvrátenej stránke vakcinácie. O tom, že očkovanie experimentálnou a neodskúšanou vakcínou môže spôsobiť určitému počtu ľudí takmer bezprostrednú smrť, a určitý počet ľudí na to doplatí vážnymi, až doživotnými zdravotnými následkami. O týchto skutočnostiach sa stále oficiálne nehovorí. Sú zamlčované a utajované, aby nebola široká verejnosť znepokojená.

Keby väčšinové médiá fungovali správne, čiže objektívne, museli by hovoriť ako o pozitívach, tak i o negatívach vakcinácie. Toto by bol férový prístup voči verejnosti, na základe ktorého by si ľudia mohli urobiť skutočne objektívny obraz a následne sa slobodne rozhodnúť, či sa dajú očkovať, alebo nie.

Väčšinové, mainstreamové médiá však stoja v službách mocných, a preto hovoria to, čo si želajú mocní. A mocní si želajú čo najväčší počet zaočkovaných, bez ohľadu na straty na životoch a ťažké zdravotné následky určitého percenta populácie. Preto sú meanstreamoví novinári a redaktori zodpovední za smrť a poškodenie zdravia mnohých dôverčivých ľudí, ktorí uverili ich polopravde a manipulácii.

A teraz sa pozrime na Ukrajinu. Je možné predpokladať, že tie isté médiá, ktoré zavádzajú o covide a o očkovaní tým, že nehovoria celú pravdu, by zrazu hovorili o Ukrajine čistú pravdu?

Mnohí sa dali oklamať a mnohí si myslia, že v tomto prípade skutočne hovoria pravdu, pretože ponúkajú nepriestrelný naratív, ktorý znie: vieme kto je agresor a vieme kto je obeť. Agresor je Rusko a obeť je Ukrajina. Je to predsa jasné a očividné. Nikto nemôže mať ani len tých najmenších pochýb.

Ale je to naozaj tak? Je toto celá pravda o vojne na Ukrajine?

Je to pravda iba vtedy, ak všetko, čo sa nachádza na časovej osi diania na Ukrajine budeme ignorovať a budeme to vnímať iba od momentu, kedy Rusko zahájilo svoju špeciálnu operáciu. Tento časový moment, s popretím akejkoľvek minulosti je pravdou, ktorú hlásajú mainstreamové, väčšinové médiá, pričom hovoria o bezdôvodnej a ničím nevyprovokovanej vojne Ruska proti Ukrajine.

Je ale možné ignorovať časovú kontinuitu vývoja udalostí, a tým poprieť akúkoľvek minulosť, ktorá v logickom slede vedie k tomu, čo sa deje v prítomnosti? Je možné vyberať si len to, čo sa nám páči a ignorovať všetko minulé, čo tomu predchádzalo, a čo to prítomné vyvolalo a spôsobilo? Veď predsa takýmto spôsobom by sme popreli celú minulosť. Popreli by sme to minulé, ktoré vo svojom logickom príčinnom reťazení dozrelo k tomu súčasnému.

A čo konkrétne to bolo v prípade vojny na Ukrajine?

Ukrajina sa chce dostať do Európskej únie, avšak v únii sú garantované určité štandardné práva menšín. Napríklad ak na Slovensku v nejakej obci dosiahne národnostná menšina 30% z celkového počtu obyvateľstva, má právo na dvojjazyčné tabule v obci, i právo na úradný styk v obci vo svojom vlastnom jazyku.

Na Ukrajine, ktorá sa chce dostať do Európskej únie, to však bolo úplne iné. Tu sa po Majdane prestali dodržiavať práva menšín a začali sa proti ním robiť reštrikcie. Konkrétne išlo najmä o ruskú menšinu. Hovoriť po rusky bolo zakázané v úradnom styku, v obchodnom styku i na školách. Bolo zakázané vydávanie rusko jazyčnej literatúry, ak nebol rovnaký náklad vydaný aj v ukrajinčine.

A toto malo platiť i na Donbase, už stáročia osídlenom etnickými Rusmi, tvoriacimi 80 až 90% tamojšieho obyvateľstva. Na Donbase teda ruská menšina predstavuje drvivú väčšinu.

Je celkom pochopiteľné, že takéto zákony tam vyvolali pobúrenie rovnako, ako by vyvolali pobúrenie u hocijakej inej národnostnej menšiny, žijúcej na území Európskej únie.

Rusi sa začali proti tomu búriť, a aby boli bezprecedentné diskriminačné zákony presadené do praxe a vzbura potlačená, poslala ukrajinská vláda na Donbas armádu, čím zahájila občiansku vojnu proti vlastnému obyvateľstvu ruskej národnosti. Táto vojna trvala 8 rokov. 8 rokov Ukrajinci ostreľovali mestá na Donbase a zabíjali civilistov. Obrazy zničených civilných objektov, aké nám dnes ponúkajú média z vojny na Ukrajine, boli presne takou istou realitou 8 ročnej vojny Ukrajiny proti Rusom na Donbase, o čom sa však mlčalo.

Ukrajina sa silou mocou tlačí do Európskej únie, ale položme si otázku, ktorý zo štátov EU viedol v poslednej dobe vojnu proti národnostnej menšine na svojom území? Takéto niečo je predsa v EU absolútne neprijateľné! Ukrajine sa to však tolerovalo, pretože išlo o Rusov a o ruskú menšinu.

Keby svetová verejnosť tak, ako dnes odsudzuje agresiu Ruska na Ukrajine, odsúdila agresiu Ukrajiny voči ruskej menšine a uvalila na Ukrajinu sankcie dovtedy, kým s tým neprestane, k žiadnej vojne by nemuselo dôjsť, pretože by k tomu nebol žiaden dôvod.

Je preto absolútnym klamstvom, keď médiá hovoria, že Rusko napadlo Ukrajinu bezdôvodne a že zahájilo voči nej ničím nevyprovokovanú vojnu. Opak je pravdou, pretože Ukrajina 8 rokov provokovala Rusko svojim agresívnym diskriminačným prístupom k ruskej menšine a dokonca jej vraždením. Je pokrytectvom väčšinových médií, keď ustavične hovoria o agresii Ruska, ale mlčia o tomu predchádzajúcej agresii Ukrajiny voči ruskej menšine na svojom území. Preto je úplne pochopiteľné, že obyvateľstvo na Donbase vníma príchod ruskej armády ako svoje oslobodenie.

A je dôvodné podozrenie, že agresia Ukrajiny voči ruskej menšine bola cielene podporovaná jej spojencami z USA, aby bolo Rusko vyprovokované k vojne. Aby sa jastrabom z USA splnila ich vrúcna túžba po vojne s Ruskom, ktorú naozaj v súčasnosti vedú prostredníctvom Ukrajiny, ako svojho verného vazala, ktorého štát, ekonomika i obyvateľstvo sú obetované v tejto vojne.

Súhrnne to teda znamená, že tak, ako väčšinové mainstreamové médiá klamali o očkovaní tým, že o ňom nehovorili celú pravdu, klamú aj o vojne na Ukrajine tým, že o nej nehovoria celú pravdu. Aj o očkovaní, aj o vojne hovoria len tú časť pravdy, ktorá sa im hodí. Alebo presnejšie povedané, ktorá sa hodí tým, čo stoja za médiami a manipulujú svetovou verejnou mienkou podľa svojich predstáv a podľa svojich prianí. Prostredníctvom médií vytvárajú pre obyvateľstvo takú realitu a taký obraz sveta, aký si želajú. Vytvárajú pre nich matrix lži a pokrytectva, každodenne živený médiami v súlade s Goebbelsovým princípom, že tisíckrát opakovaná lož sa nakoniec stane pravdou.

Pre toto všetko by sme si vo vzťahu k súčasným lživým väčšinovým médiám mali uvedomiť nasledovné: schopnosť človeka myslieť je výsada! V našej výsade myslieť však spočíva povinnosť skúmať! Kto si ale túto svoju základnú povinnosť neplní, kto neskúma, ale iba bezmyšlienkovite prijíma všetko, čo mu médiá podsúvajú, ten musí nevyhnutne utrpieť škodu. Škodu fyzickú, alebo duševnú. Škodu fyzickú, ako pri očkovaní, alebo škodu duševnú, ako pri jednostrannom mediálnom informovaní o konflikte na Ukrajine, na základe ktorého sa postaví na stranu pokrytectva a manipulácie.

Buďme preto bdelí a všetko skúmajme do hĺbky tak, ako nám to vyplýva z našej schopnosti myslieť. Máme byť predsa ľudskými bytosťami a nie bábkami, manipulovanými médiami.