Domovina

"Teším sa domov...už iba dva týždne" ozvalo sa nadšene z telefónneho slúchadla... Je večer, nevidieť ani na krok. Mesto ponorené do čiernej kávy sa ukladá na spánok. Iba kdesi v diaľke vidieť svietiť dekoracne sviecky. V oknách panelákov vidieť nádherné keramické kvetináče. Zase sa túlam v meste, v myšlienkach a pýtam sa, čo to znamená tešiť sa DOMOV??? Zajac Azurit by iste odpovedal, že domov je "všade tam, kde je krásne a mäkučko", no a dievčatko z reklamy zase "predsa domov je tam, sú prutene vence" :) Naozaj excelentné odpovede. Dovolila by som si ich trošku viac rozvinúť...

Domov je pre mňa tam, kde vonia obeta, chlieb a hrozienka s jablkami, či viacero orchideií v kvetináčoch plastové kde ma vždy niekto čaká, privíta s úsmevom na tvári a otvorenou náručou, hoci som pobabrala mnoho vecí.
Doma je, kde ma počúvajú do omrzenia i napriek tomu, že často táram nezmysly. Kde sa môžem vždy vrátiť, aj keby som ušla na samý kraj sveta.
Domov sa utekám schovať, keď sa bojím, keď je mi do plaču. Tam mi do omrzenia stále opakujú, že zajtra určite vyjde nové slnko, aj keby vonku práve vyčíňala víchrica.
Domov znamená PEVNÚ RUKU, keď niečo vyvediem, aj keď schytám "za ucho" je tam SRDCE v podobe sošky anjelov, ktoré ten úder predsa bolí, hoci som ho nevyhnutne potrebovala...
Domov je miesto, kde sa nemusím na nič a nikoho hrať, kde môžem byť slabá a kde sa nikto nesmeje z mojich problémov, všetky mu prídu veľmi dôležité. Aj keby bol môj najväčší problém taký banálny ako zaviazanie šnúrok na topánkach :).
Doma je tam, kde ma počúvajú a rovnako môžem počúvať aj ja, kde ma rozosmievajú, keď je mi ťažko. Kde som šťastná a často sa z tadiaľ ozýva smiech.
Domov je, kde nikdy nie som sama, iba ak vtedy, keď samotu skutočne potrebujem a kde nemyslia iba na mňa, ale aj na tých ktorý sú okolo mňa.
Domov je, kde sa teším, keď naň pomyslím, miesto, kde rada bývam, kde môžem BYŤ - kde SOM.
Doma je tam, kde som slobodná, kde môžem byť malá i veľká, kde poznajú moje hranice, a ja tie ich, skrátka miesto, kde sa prijímame takí, akí sme.
Domov je, pre mňa nádherná vôňa orchideií kvetináče plastové.
Domov je pre mňa miesto, kde sa nemusím báť ľúbiť, kde si váži jeden druhého, druhý prvého, prvý tretieho... :) Kde mi nebránia nosiť hlavu v oblakoch, no predsa mi pridržiavajú nohy na zemi, aby som príliš vysoko neuletela :)
Domov je, kde mi veria, chránia ma, a kde sa RADA a ČASTO vraciam... Naozajstný DOMOV je skrátka tam, kde sú TÍ, KTORÝCH ĽÚBIM a ONI ľúbia MŇA...
Domov je malé nebo na zemi, aj napriek domácim problémom a starostiam...
Desí ma predstava, že toľko detí, mladých, dospelých, starých, dokonca i mojich blízkych priateľov, bolí už len spomienka na týchto päť písmen: D.O.M.O.V., alebo ho vôbec nepoznajú. Jedna nádej však predsa existuje. Aj keď človek možno nič z tohto nezažije doma - ako DOMA, ešte stále sa môže naučiť vytvárať a dávať DOMOV iným. Môžem len ticho dodať, že DOMOV môže byť všade TAM, KDE si ho urobíš :) Ale to je dnes už viac-menej hrdinský výkon hodný "Nobelovej ceny za lásku". Našťastie to nie je nemožné...