Holandsko sa preslávilo tulipánmi, no darí sa tu i iným rastlinám a všetky môžete obdivovať v Keukenhofe, najväčšom kvetinovom parku na svete, ktorý sa nachádza v malom mestečku Lisse.
Ten pravý čas na návštevu zeme veterných mlynov je jar. Sotva zem pohladia prvé slnečné lúče, rastlinstvo vyrazí na povrch ako divé. Predstavte si tie farby: žiarivo žlté lány narcisov sa striedajú s bielymi, modrými a nežne ružovými hyacintmi, ktorých omamná vôňa sa nesie doďaleka. V diaľke vidíte žlté, fialové a červené pruhy tulipánov. (Oni to snáď naschvál sadia tak, aby to bolo fotogenické!). A okolo kanálov rozkošné domčeky a v nejednom z nich blikajúca sviečka ...
Symbolom Holandska je, samozrejme, tulipán. Pochádza z Turecka, kde pôvodne rástol ako burina podobná ako kaktusy. No sultán Sulejman I ho tak miloval, že nechal vyšľachtiť nové druhy a zdobil nimi svoj palác. Zapáčili sa i flámskemu veľvyslancovi De Busbecqovi, ktorý ich v šestnástom storočí priviezol do Európy. Mylne tvrdil, že Turci ich volajú tulbent alebo tuliband, čo bol v skutočnosti výraz pre turban, no meno už kvetu prischlo navždy. Prvé boli zasadené v v cisárskej záhrade vo Viedni, odtiaľ sa dostali do Prahy na dvor cisára Rudolfa II.
Podľa inej verzie sa sem cibuľky dostali náhodou v roku 1562 v bale látky. Obchodník z Antverp, ktorý ju kúpil, ich pár zjedol a zvyšné vyhodil na záhradu, kde ho na jar prekvapili krásnymi kvetmi.
Ako to bolo naozaj, sa už asi nedozvieme, isté je, že do Anglicka sa dostali v roku 1578 vďaka holandskému botanikovi Carolusovi Clusiovi - vypestované boli z cibúľ od De Busbecqa. V roku 1593 ich preniesol aj do Holandska, do Leydenu, kde pôsobil ako profesor botaniky. Keďže bol na peniaze, výpestky predával za vysoké ceny, až sa vraj ktosi nahneval, v noci mu ich ukradol zo záhrady, rozmnožil a zaplavil nimi celú krajinu.
Vo Francúzsku ich ,,objavili" až v roku 1598 a za Ludvíka XIV sa stali symbolom postavenia. Hoci boli drahé, dámy z vyššej spoločnosti si kvet hrdo pripínali na ľavú stranu hrude. Inšpiroval aj výrobcov látok, nábytku a módnych návrhárov.
Spočiatku o tulipány nebol veľký záujem. Ako záhradné dekorácie sa začali pestovať, až v 17. storočí.... A keď sa ešte zistilo, že krížením možno pomerne ľahko vytvoriť nové odrody a farby. V roku 1629 ich bolo opísaných 150, prvý plnokvetý žltý prišiel na svet v roku 1665.
Pestovatelia začali bohatnúť, cibúľ bolo obmedzené množstvo, záujem čoraz väčší, cibuľky sa zbierali do veľkého košíka. Jedna stála najprv gulden, no ceny astronomicky stúpali a čoskoro to bol tisícnásobok. Začalo sa s nimi obchodovať i na burzách. Tulipánová horúčka dosiahla vrchol v rokoch 1636-37, v tom čase boli ľudia ochotní za cibuľku dať aj svoj dom. V Utrechte vraj došlo i k výmene pivovaru za tri vzácne kusy! Bol prijatý aj zákon, podľa ktorého za poškodenie cibúľ hrozilo väzenie.
No keď jedného dňa ponuka prevýšila dopyt, ceny prudko klesli. Mnoho obchodníkov zbankrotovalo a do veľkých problémov sa dostalo celé hospodárstvo. Tulipán sa zrazu stal ,,obyčajným" kvetom, ktorý si mohol kúpiť každý. Tulipánománia sa skončila, no Holandsko je dodnes najväčším a najznámejším producentov týchto nádherných kvetov... Pestujú ich obrovské množstvá pre celú Európu, predávajú sa každý deň na burze v Aalsmeeri.
Darí sa tu však i iným druhom a všetky môžete obdivovať v Keukenhofe, najväčšom kvetinovom parku na svete, ktorý sa nachádza v malom mestečku Lisse medzi Amsterdamom a Haagom.
Kedysi táto plocha fungovala ako poľovnícky revír pre komtesu Jaqueline z Hainaultu. Ona a jej sprievod prinášali úlovky do kuchyne, kde ich pripravovali spolu s bylinkami a zeleninou, vypestovanými v priľahlej záhrade. (Keukenhof znamená v preklade ,,záhradná kuchyňa"). Až v roku 1949 tu skupina prominentných pestovateľov založila trvalé pestovanie byliniek na voľnom priestore, ktorá dnes patrí k najväčším atrakciám Holandska. Bol to vlastne nápad starostu Lisse, ktorý chcel, aby šľachtitelia mali kde predstaviť svoje nové hybridy, a pomohli tak exportu.
Jedna rada: keď zaparkujete na tej obrovskej lúke pred parkom, zájdite aj do lesa za ňou. Je plný maličkých zvončekov spoločných, až to vyzerá ako keby bol posiaty modrou trávou.
Na ploche 32 hektárov kvitne vyše sedem miliónov kvetov - tulipány všetkých možných druhov, tvarov a veľkostí, narcisy, hyacinty a ďalšie cibuľoviny, s úspechom naaranžované medzi stromami, jazierkami a fontánami tak, že sa cítite ako uprostred divočiny, nedotknutej ľudskou rukou. Sirôtky, orgován, amarylisy, krokusy a ľaľie sú zakomponované do úžasných zákutí s vodotryskmi, sochami alebo jagavými sklárskymi výrobkami. K dispozícii je 15 kilometrov cestičiek. Zo stromov znejú striebristé trilky, po chodníku občas nemotorne prejdú kačky a človek sa cíti ako v raji.
Ten pravý čas na návštevu zeme veterných mlynov je jar. Sotva zem pohladia prvé slnečné lúče, rastlinstvo vyrazí na povrch ako divé. Predstavte si tie farby: žiarivo žlté lány narcisov sa striedajú s bielymi, modrými a nežne ružovými hyacintmi, ktorých omamná vôňa sa nesie doďaleka. V diaľke vidíte žlté, fialové a červené pruhy tulipánov. (Oni to snáď naschvál sadia tak, aby to bolo fotogenické!). A okolo kanálov rozkošné domčeky a v nejednom z nich blikajúca sviečka ...
Symbolom Holandska je, samozrejme, tulipán. Pochádza z Turecka, kde pôvodne rástol ako burina podobná ako kaktusy. No sultán Sulejman I ho tak miloval, že nechal vyšľachtiť nové druhy a zdobil nimi svoj palác. Zapáčili sa i flámskemu veľvyslancovi De Busbecqovi, ktorý ich v šestnástom storočí priviezol do Európy. Mylne tvrdil, že Turci ich volajú tulbent alebo tuliband, čo bol v skutočnosti výraz pre turban, no meno už kvetu prischlo navždy. Prvé boli zasadené v v cisárskej záhrade vo Viedni, odtiaľ sa dostali do Prahy na dvor cisára Rudolfa II.
Podľa inej verzie sa sem cibuľky dostali náhodou v roku 1562 v bale látky. Obchodník z Antverp, ktorý ju kúpil, ich pár zjedol a zvyšné vyhodil na záhradu, kde ho na jar prekvapili krásnymi kvetmi.
Ako to bolo naozaj, sa už asi nedozvieme, isté je, že do Anglicka sa dostali v roku 1578 vďaka holandskému botanikovi Carolusovi Clusiovi - vypestované boli z cibúľ od De Busbecqa. V roku 1593 ich preniesol aj do Holandska, do Leydenu, kde pôsobil ako profesor botaniky. Keďže bol na peniaze, výpestky predával za vysoké ceny, až sa vraj ktosi nahneval, v noci mu ich ukradol zo záhrady, rozmnožil a zaplavil nimi celú krajinu.
Vo Francúzsku ich ,,objavili" až v roku 1598 a za Ludvíka XIV sa stali symbolom postavenia. Hoci boli drahé, dámy z vyššej spoločnosti si kvet hrdo pripínali na ľavú stranu hrude. Inšpiroval aj výrobcov látok, nábytku a módnych návrhárov.
Spočiatku o tulipány nebol veľký záujem. Ako záhradné dekorácie sa začali pestovať, až v 17. storočí.... A keď sa ešte zistilo, že krížením možno pomerne ľahko vytvoriť nové odrody a farby. V roku 1629 ich bolo opísaných 150, prvý plnokvetý žltý prišiel na svet v roku 1665.
Pestovatelia začali bohatnúť, cibúľ bolo obmedzené množstvo, záujem čoraz väčší, cibuľky sa zbierali do veľkého košíka. Jedna stála najprv gulden, no ceny astronomicky stúpali a čoskoro to bol tisícnásobok. Začalo sa s nimi obchodovať i na burzách. Tulipánová horúčka dosiahla vrchol v rokoch 1636-37, v tom čase boli ľudia ochotní za cibuľku dať aj svoj dom. V Utrechte vraj došlo i k výmene pivovaru za tri vzácne kusy! Bol prijatý aj zákon, podľa ktorého za poškodenie cibúľ hrozilo väzenie.
No keď jedného dňa ponuka prevýšila dopyt, ceny prudko klesli. Mnoho obchodníkov zbankrotovalo a do veľkých problémov sa dostalo celé hospodárstvo. Tulipán sa zrazu stal ,,obyčajným" kvetom, ktorý si mohol kúpiť každý. Tulipánománia sa skončila, no Holandsko je dodnes najväčším a najznámejším producentov týchto nádherných kvetov... Pestujú ich obrovské množstvá pre celú Európu, predávajú sa každý deň na burze v Aalsmeeri.
Darí sa tu však i iným druhom a všetky môžete obdivovať v Keukenhofe, najväčšom kvetinovom parku na svete, ktorý sa nachádza v malom mestečku Lisse medzi Amsterdamom a Haagom.
Kedysi táto plocha fungovala ako poľovnícky revír pre komtesu Jaqueline z Hainaultu. Ona a jej sprievod prinášali úlovky do kuchyne, kde ich pripravovali spolu s bylinkami a zeleninou, vypestovanými v priľahlej záhrade. (Keukenhof znamená v preklade ,,záhradná kuchyňa"). Až v roku 1949 tu skupina prominentných pestovateľov založila trvalé pestovanie byliniek na voľnom priestore, ktorá dnes patrí k najväčším atrakciám Holandska. Bol to vlastne nápad starostu Lisse, ktorý chcel, aby šľachtitelia mali kde predstaviť svoje nové hybridy, a pomohli tak exportu.
Jedna rada: keď zaparkujete na tej obrovskej lúke pred parkom, zájdite aj do lesa za ňou. Je plný maličkých zvončekov spoločných, až to vyzerá ako keby bol posiaty modrou trávou.
Na ploche 32 hektárov kvitne vyše sedem miliónov kvetov - tulipány všetkých možných druhov, tvarov a veľkostí, narcisy, hyacinty a ďalšie cibuľoviny, s úspechom naaranžované medzi stromami, jazierkami a fontánami tak, že sa cítite ako uprostred divočiny, nedotknutej ľudskou rukou. Sirôtky, orgován, amarylisy, krokusy a ľaľie sú zakomponované do úžasných zákutí s vodotryskmi, sochami alebo jagavými sklárskymi výrobkami. K dispozícii je 15 kilometrov cestičiek. Zo stromov znejú striebristé trilky, po chodníku občas nemotorne prejdú kačky a človek sa cíti ako v raji.
PeopleSTAR (0 hodnotenie)
© Copyright 2009 - 2014 | prevádzkovateľ 5Q, spol. s r.o. | autorské práva