Človek a pes 1. časť

Máte doma aj vy svojho domáceho miláčika? Ponúkam Vám týmto príspevkom starovekú históriu, ktorá ponúka nespočetne mnoho príkladov vzťahov psa a človeka.
Dávna minulosť: Pes sa stal životným spojencom a priateľom človeka už v dávnej dávnucej minulosti. Je toho znakom aj nález, ktorý je 12-tisíc rokov starý. Paleolitický hrob na území starého Izraela, kde boli nájdené pozostatky spoločne pochovaného človeka a psa. Rameno človeka bolo otočné okolo krku psa a ruka spočívala na jeho pleci. Vyzeralo to, ako keby aj po smrti chceli zdôrazniť silnú väzbu, ktorá pocelý život medzi nimi panovala. Obrazy psa a sošky psích figúr nájdeme možno vo všetkých možných hrobkách.
Egypt: O tom, že Egyptskí ľudia mali psov ozaj radi dokazuje aj záznam 70 psích mien, ktoré sa zachovali v literatúre. Pes je na obrázkoch v knižkách zobrazený spolu s človekom buď na love, alebo ako sedí pod stoličkou, na ktorej odpočíva jeho pán. Egypťania psa uctievali ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Boh Anubis mal ľudské telo a čiernu psiu hlavu. Egypťania si vážili psov až natoľko, že im založili v Kase, v hornom Egypte, nové mesto zasvätené Anubovi- Kynopolis- mesto psov. Tam boli psy chránené a uctievané. Keby obyvatelia zo susedných miest toto zneuctili tým, že niektorého psa zabili , alebo nebodaj zjedli, vyvolali strašné a krvavé bitky. Ak v rodinnom dome uhynul pes, panoval v ňom smútok a obyvatelia domu si oholili hlavy a držali pôst. Telo psa sa zabalzamovalo a rôznymi obradmi pochovalo do zeme na psom cintoríne. Psie cintoríny vlastnili všetky egyptské mestá.
Testy za zlé zaobchádzanie: Avesta, posvätná kniha uvádza rôzne tresty za zlé zaobchádzanie s týmito domácim miláčikom.
Najvyšší trest bol určený tomu, kto sa psa strážiaceho dom, alebo poľovníckeho a pod. opovážil zabiť.