Človek a pes 2. časť

Za takúto násilnú smrť takéhoto šikovného a nadaného psa bolo stanovených 1000 rán bičom a rovnaký počet rán remeňom. Ďalšie tresty za zmrzačenie psa alebo jeho týranie hladom bolo odstupňované podľa veku a zamestnania psa. Čím bol pes starší a skúsenejší, tým bol trest pre človeka vyšší.
Aj dnes môžeme vidieť závislosť človeka od psa, napríklad aj v Austrálií. Domorodci vyberajú z dier šteňatá dingov a vychovávajú ich spoločne so svojim deťmi. Dingo im zato pomáha získavať potravu a v noci slúži domorodcom ako prikrývka. Je to veľmi inteligentní spôsob prežitia. Podľa počtu psov merajú teplotu chladnej noci. Hovoria o noci piatich psov a o noci šiestich psov, čo znamená teplotu až okolo bodu mrazu. Vernosť a oddanosť psa ospevuje aj slávny grécky básnik a kronikár Homér. V príbehu kráľa Odysea, ktorý sa po 20- tých rokoch bojov vracia z bojov do vlasti, jediný, kto ho spozná, je jeho pes Argo, v tej dobe avšak už slepý a zanedbaný, o ktorého sa služobníctvo aj všetci vôkol prestali starať. Taktiež lovec Orión mal svoje posvätné psy a po jednom z nich je pomenovaná najjasnejšia hviezda Sírius.
Aj slávny Cicero sa mnohokrát zmienil o psoch. Ochrana etických zákonov a bezbranných jedincov sa stala aktuálnou v dobách starého Grécka. Grécky filozof Diogenes zaujal pohŕdavý postoj k ľudskému bohatstvu a zlým mravom, a tak spolu so svojimi nasledovníkmi dostali označenie kynikove /kyon – pes/. Ochotne toto pomenovanie prijali a vystupovali ako strážcovia morálky. Aj Sám Cicero napísal: Aká vernosť psa, ktorý stráži všetko, čo mu zveríme do jeho opatery, aké hrdinstvo pri obrane svojho pána, aká nenávisť k protivníkovi, aká jemnosť nosa pri sledovaní stopy, aká lovecká náruživosť.“
Všetko nasvedčuje tomu, že práve toto zviera bolo stvorené pre človeka, ktorý by ho mal milovať a starať sa oň.