Prihlásiť sa  |  Zaregistrovať
sk Slovakia  / 
dnes má meniny:
Dušana
Logo
Home  ~  Spoločnosť  ~  

Slzy bolesti nad masami, idúcimi do zatratenia

Slzy bolesti nad masami, idúcimi do zatratenia
<>
icon 14.03.2024 icon 0x icon 151x
Prečo vznikol tento text? Aby ľudia pochopili, čo je príčinou toho, že im srdce občas zovrie smrteľná úzkosť. Aby poznali, čo sa za tým skrýva. Aby si uvedomili, k čomu ich to nabáda, a aby sa zachránili. Tento text otvorene pomenováva to, čo všetci súčasníci zachytávajú vo svojom vnútri, ale nevedia to jasne zaradiť a definovať.

Čo vidia duchovní vodcovia a pomocníci, pozerajúci zhora nadol na osudy jednotlivých ľudí na zemi? To, čo vidia, v nich vzbudzuje hlboký smútok. Plačú nad osudom celých más, ktoré z vlastnej vôle a kvôli vlastnej duchovnej ľahostajnosti smerujú do zatratenia.

Plač svetlých bytostí nad osudom miliónov ľudí znie stvorením, ako clivá, srdcervúca melódia. Práve ona zovrie úzkosťou srdce každého, kto ju vo chvíľach ticha zachytí. Z času na čas rozochvejú tóny tejto úzkostnej melódie vnútro každého človeka a zmocní sa ho neurčité tušenie čohosi smrteľne vážneho, čo práve prebieha. A zároveň tušenie, že premeškáva niečo absolútne zásadné.

Toto v súčasnosti vnútorne prežívajú milióny ľudí na našej planéte. Je to posledné varovanie pred prudkým pádom do duchovnej záhuby. Vedie ich do nej ich spôsob života, ich spôsob myslenia a ich hodnotový systém.

Veľká očista sa rozbehla! A hoci najširšia verejnosť, ako vždy zamestnaná vecami, považovanými za oveľa dôležitejšie, o týchto vážnych skutočnostiach vôbec nič netuší, duchovní pomocníci s veľkou bolesťou vnímajú obrovskú tragédiu, jasne sa črtajúcu v osude mnohých ľudí, pretože nesmerujú k Bohu, ale čoraz viac sa od neho vzďaľujú, prepadávajúc sa do temnoty, vedúcej k zániku.

Duchovní pomocníci vnímajú posledný okamih rozhodnutia na osudovom rázcestí dvoch smerov. Smerom k Svetlu a smerom k temnote, vedúcej do zatratenia. A vidia zlú voľbu miliónov ľudí, ktorá je pre nich začiatkom prudkého vzostupu nadol k definitívnemu vymazaniu ich osobnosti zo zlatej knihy života.

Bolestné slzy svetlých bytostí padajú dolu do hmotnosti ako tichý dážď aj preto, lebo zároveň jasne vidia, ako málo by stačilo, aby sa mnohí zachránili. Stačilo by, keby sa v nich našla tá najmenšia vôľa k čistej láske, prejavujúcej sa súcitom a spolucítením s blížnymi, aby na základe nej mohli byť zachytení vláknami svetlých pomocí. Stačila by dokonca i prostá, vrúcna prosba o pomoc k Bohu v poznaní, že život má predsa len vyšší zmysel, ako iba čisto pozemský a materiálny. Stačilo by to najmenšie precitnutie snahy o čistotu a chcenie dobrého.

Takto to dnes vyzerá s mnohými ľuďmi na zemi, ktorí stoja tesne pred definitívnym duchovným zrútením. Oni samotní to však nevnímajú, pretože sú ponorení len vo svojej mysli a v pozemských myšlienkach. Pretože sa už dávno uzavreli svojmu svedomiu, a tým pádom duchu, lebo jeho hlasom naše svedomie je. Týmto spôsobom sa ľudia vzdialili od duchovnej podstaty vlastného bytia. Preto sa ich bytie stáva v duchovnom stvorení neopodstatnené a oni smerujú k zániku.

Márne sa duchovní vodcovia a pomocníci snažia, aby ľudia precitli ku vnímavosti svojho citu a svedomia, pretože jedine prostredníctvom nich s nimi môžu komunikovať. Ale pretože tento komunikačný kanál vinou ľudí nefunguje, dochádza k tragickému uzatváraniu sa pred každou pomocou a každým poskytnutím možnosti záchrany.

A predsa by stačilo tak málo!

Z času na čas sa však duše každého jednotlivca dotkne clivá melódia bolesti svetlých bytostí, padajúca k zemi ako dážď. Z času na čas to vnútro každého človeka rozochveje úzkosťou v tušení smerovania do duchovnej záhuby. Toto tušenie je však len krátke a slabé. Je príliš jemné na to, aby prehlušilo súčasné rozumové nastavenie. Nadmerne exponovaný rozum sa okamžite snaží tieto jemné vnútorné hnutia prekryť inými myšlienkami. Myšlienkami na to, čo je podľa rozumu oveľa dôležitejšie.

Tieto jemné vnútorné citové impulzy, odsúvané rozumom zákerne bokom, sú však posledné slabučké výstražné signály duchovného jadra človeka, varujúce ho pred záhubou a zatratením osobnosti. Lebo práve duchovné jadro človeka zachytáva onú clivú melódiu bolesti, prúdiacu zhora nadol od našich duchovných pomocníkov, plačúcich nad zbytočne stratenými dušami. Je to posledné pomocné vlákno, smerované k ľuďom pred ich definitívnym zrútením do duchovnej záhuby, aby sa spamätali a ešte v poslednej chvíli vzchopili k čistému životu.

A hoci, ako už bolo povedané, sa toto zovretie duše smrteľnou úzkosťou u ľudí tu a tam dostavuje, je vždy rozumom prehlušené niečím iným. Nie je to rozvíjané a vnútorne sa s tým ďalej nepracuje, pretože rozum človeka sa rýchlo postará o to, aby tomu nebola venovaná dostatočná pozornosť, a aby sa dotyčný opäť zameral hlavne na pozemské myšlienky a pozemský spôsob života.

Takýmto spôsobom spejú milióny ľudí k svojmu duchovnému zániku a nič ich už nemôže zastaviť, pretože všetky pomoci zostávajú nimi samými nevypočuté a nevyužité. A miera duchovnej slepoty a hluchoty je až tak neuveriteľne fascinujúca, že to s ľuďmi nepohne ani vtedy, keď sa stretnú s hovoreným, alebo písaným slovom, ktoré jasne pomenováva to, čo občas cítia vo svojom vlastnom vnútri. Aj okolo tejto pomoci prechádzajú slepo a bez povšimnutia.

Len prežitie hlbokej bolesti, v spojení so silnou túžbou zmeniť sa k lepšiemu, by ešte dokázalo zastaviť ľudské duše v ich páde do zatratenia. Len silné vnútorné vzchopenie sa k dobru, k čistote a k Bohu, môže ešte ľuďom sprostredkovať pomoci, schopné ich vytrhnúť z nastúpenej cesty do duchovnej záhuby.

Žiaľ, duchovní pomocníci, pozerajúci sa do osudových vlákien ľudí vidia, že mnohí to už nedokážu, a ani poslednú možnosť záchrany nevyužijú. Tí však, ktorí poznajú a pochopia, že ide o všetko, a začnú pracovať na vlastnej záchrane, tí by sa mali usilovať už len o čisté myšlienky a city v prístupe ku všetkému, čo k nám bude ešte prichádzať v dnešnej dobe očisty. Každému, kto prejaví pevné svetlé chcenie, sa dostane pomoci zo Svetla, aby sa mohol zachrániť. Ale musí to v prvom rade on sám chcieť a musí sa začať on sám duchovne namáhať. Lebo tu nepomôžu nejaké povrchné slová, volajúce v poslednej chvíli k Stvoriteľovi o pomoc. Musí to byť niečo iné! Musí to byť vnútorné vyžarovanie osobnosti.

Buďme si preto dobre vedomí toho, že vnútorné hodnotové vyžarovanie našej osobnosti rozhoduje v dnešnej dobe Veľkej očisty zeme o našom ďalšom duchovnom vývoji a duchovnej ceste. Rozhoduje o tom, či to bude cesta vzostupu k Svetlu a k večnému bytiu, alebo cesta pádu do temnoty večného zatratenia. Každý z nás to má vo svojich vlastných rukách.

Precitnite, kamenné ľudské srdcia!
PeopleSTAR (0 hodnotenie)
Ďalšie príspevky autora
Výnimočnosť súčasného života na zemi
Tisíce duší v záhrobí prosili o milosť narodiť sa dnes na zemi, pretože takáto ...

Útoky zla z myšlienkového sveta! Majme sa na pozore!
Blíži sa koniec ľudského sveta v tej podobe, akú sme poznali po tisícročia. Že t...

Určené všetkým budúcim bezrukým a beznohým
Tento text bude pomerne drsným opisom toho, čo nás všetkých čaká a čo nikoho nem...

TOPlist TOPlist
Stránky PeopleLovePeople používajú súbory cookie. (Ďalšie informácie).