Erotická láska.

Bratská láska je láska medzi rovnými, mateřská láska je láska k bezmocnému. Hoci je medzi nimi veľký rozdiel, majú společné to, že nie sú obmedzené na jednu osobu. Keď milujem jediného brata, milujem všetkých bratov; keď milujem jedno zo svojich detí, milujem všetky svoje deti; a nielen to, milujem všetky deti, ktoré potrebujú moju pomoc. Erotická láska se liší od těchto dvoch typov lásky. Je to túžba po úplnom splynutí, po spojení s druhou osobou. Svojou povahou je exkluzívna a nie univerzálna a je to snáď najklamnejšia forma lásky, aká existuje.
Predovšetkým se často zamieňa s výbušným zážitkom „zamilovania“, s náhlym zrúcaním zábran, ktoré dovtedy stáli medzi dvoma cudzími luďmi. Avšak, jako sme už zdˇoraznili, tento zážitok náhlej intimity je svojou povahou odsúdený ku krátkemu trvaniu. Keď sa cudzinec stane dˇoverne známym člověkom, netřeba už prekonávať žiadne překážky ani snažiť sa o zblíženie. „Milovaná“ osoba sa stane takou dobře známou jako člověk sám. Alebo by som snáď mal radšej povedať rovnako málo známou. Keby bolo v zážitku druhého člověka viac hlbky, keby bolo možné prežívať nekonečnosť jeho osobnosti, nikdy by sme ho nepoznali úplne a zázrak prekonávania bariér by sa opakoval. Avšak vˇačšina ľudí veľmi skoro vyčerpá a objaví svoju osobu, práve tak jako ostatních ľudí. Pre nich je dˇovernosť podmienená hlavne telesným stykom. Pretože odlúčenost pociťujú predovšetkým ako fyzické oddelenie od druhého člověka, fyzické spojenie znamená pre nich prekonanie odlúčenosti.
Okrem toho sú ešte iné faktory, ktoré pre mnohých znamenajú prekonanie odlúčenosti. Hovoriť o svojom živote, o nádejach a úzkostiach, prejaviť svoje detské alebo detinské vlastnosti, dospieť k společným záujmom – to všetko sa pokladá za prekonávanie odlúčenosti. Dokonca aj prejavovať hnev, nenávisť, úplný nedostatek zábran sa pokladá a dˇovernosť a to snáď vysvětluje zvrátenú príťažlivosť, ktorá sa často objavuje u manželov, dˇoverných a blízkých len v posteli alebo keď sa vadia. Ale všetky tieto typy zblíženia majú tendenciu postupom času stále viac slabnúť. Dˇosledkom toho je hľadanie novej lásky, nového cudzinca. Cudzinec sa znova mení na „dˇovernú“ osobu, zážitok zzamilovania je opˇať oblažujúci a intenzívny, a pomaly opˇať stráca na intenzite a končí sa v želaní po novom dobývaní, po novej láske – vždy s ilúziou, že bude iná než predchádzajúca. Tieto ilúzie do veľkej miery podporuje klamný charakter pohlavnej túúžby.
Pohlavná túžba sa snaží dosiahnuť splynutie a rozhodne to nie je len fyzická cuť, uvoľnenie bolestného napˇatia. Avšak pohlavná túžba mˇože byť stimulovaná úzkosťou zo samoty, prianím dobývať alebo byť dobývaný, márnivosťou, prianím raniť, alebo dokonca zničiť, rovnako jako mˇože byť stimulovaná láskou. Zdá sa, že pohlavná túžba sa ľahko prelína a je stimulovaná každým silným citom, z kterých jedným je láska. Pretože pohlavná túžba je v představách vˇačšiny ľudí spojená s ideou lásky, často sú zvedení k mylnému záveru, že sa milujú navzájom, keď po sebe túžia fyzicky. Láska mˇože vyvolať priane po sexuálnom spojení; v tomto prípade postráda želanie dobývať a byť dobývaný, a splýva s nežnosťou. Keď túžba po telesnom spojení nie je stimulovaná láskou, keď erotická láska nie je súčasne bratskou láskou, nikdy nevedie k vyšiemu druhu spojenia, len k organistickému, prechodnému. Pohlavná priťažlivosť vytvára na okamih ilúziu spojenia, ale takéto „spojenie“ bez lásky necháva za sebou cudzincov, akými boli předtím – niekedy sap rad sebou hanbia, aleb osa dokonca znenávidia, pretože keď ilúzia zmizne, cítia svoje odcudzenie ešte citeľnejšie ako předtím. Nežnosť nie je sublimáciou pohlavního pudu, jako veril Freud; je to priamy výsledok bratskej lásky a existuje v tělesných aj v netělesných formách lásky.
V erotickej láske je jedinečnosť, ktorá chýba bratskej a materinckej láske. Táto exkluzivita erotickej lásky si zasluhuje dalšiu diskusiu. Často sa vysvětluje nesprávne ako majetnicke pripútanie. Často mˇožeme stretnúť dvoch ľudí, ktorí sú do seba „zamilovaní“ a k nikomu inému necítia lásku. Ich láska je egoizmus v dvojici – sú to dvaja ľudia, ktorí sa stotožňujú a problém odlúčenosti riešia rozšírením jedného individua na dve. Majú pocit, že prekonávajú samotu, ale pretože sú odlúčení od ostatních, zostávajú oddelení jeden od druhého a odcudzení sami sebe. Ich pocit spojenia je ilúzia. Erotická láska je exkluívna, zahrnuje však v druhej osobe celé ľudstvo, všetko, čo žije. Je exkluzívna len v tom zmysle, že dokonale mˇožme splynúť len s jednou osobou. Erotická láska vylučuje lásku k ostatním len v zmysle erotického splynutia, úplného odovzdania sa zo všetkých životných hladisk – ale nie v zmysle hlbokej bratskej lásky.
Erotická láska, ak je to láska, má jeden predpoklad. Že milujem celou svojou bytosťou – prežívam druhého člověka v jeho alebo jej podstate. V podstate sú všetky ľudské bytosti rovnaké. Všetci sme časťou jedného celku sme jedno. Kedže je tak, malo by byť jedno, koho milujeme. Láska by mala byť v podstate aktom vˇole, rozhodnutia úplne odovzdať svoj život druhému člověku. V tom je skutočne racionálne pozadie idey nerozlučnosti manželství, pretože je to základ mnohých foriem tradičního manželství, v kterých si partneri nikdy jeden druhého nevyberajú, ale sú pro seba vybraní – a napriek tomu sa očekáva, že sa budú milovať. V súčasnej západnej kultúre sa táto idea považuje za celkom mylnú. Predpokladá se, že láska je výsledkom spontánnej citovej reakcie, náhlého vzplanutia citu, ktorému nemožno odolať. Z toho hľadiska sa berú do úvahy len zvláštnosti dvoch jednotlivcov a nie skutočnosť, že všetci muži súú časťou Adama a všetky ženy časťou Evy. Anedbáva sa jeden významný faktor erotickej lásky, vˇoľa. Milovať niekoho nie je len silný cit, je to rozhodnutie, rozvaha, sľub. Ak by láska bola len cit, nebol by tu podklad pre sľub večnej lásky. Cit príde a mˇože odísť. Jako mˇožem posúdit, že bude trvalý, ak nezahrnuje rozvahu a rozhodnutie?
Keď berieme do úvahy tieto hľadiská, mohli by sme dospieť k názoru, že láska je výlučne aktom vˇole a odovzdania sa a že preto v podstate nezáleží na tom, o aké osoby ide. Či už manželství zariadili iní, alebo je výsledkom individuálního výberu, keď je raz uzavreté, mal by akt vˇole zabezpečiť pokračovanie lásky. Tento názor však pravdepodobne zanedbáva paradoxný charakter ľudskej povahy a erotickej lásky. Všetci sme jedno, a predsa každý z nás je jedinečný celok, ktorý nemá páru. V našich vzťahoch k iným opakuje sa ten istý paradox. Pretože sme vštci jedno, můžeme milovať každého rovnakým spˇosobom v zmysl bratskej lásky. Ale pretože sme tiež rozdielní, vyžaduje erotická láska určité špecifické, vysoko individuálne prvky, ktoré sú medzi niektorými ľuďmi, avšak nie medzi všetkými.
Potom teda obidva názory – názor, že erotická láska je úplne individuálna príťažlivosť, jedinečná medzi dvoma špecifickými osobami, jako aj druhý názor, že erotická láska nie je nič iné jako akt vˇole – sú správne, alebo by snáď bolo vhodnejšie konštatovať, že ani to, ani ono nie je pravda. Preto názor na vztah, ktorý sa mˇože ľahko rozviazať, keď nebol úspešný, je rovnako mylný jako názor, že tento vztah nesmie byť za žiadných okolností uvolľnený.

Ukázka z knihy E.Fromma - Umenie milovať

(omlouvám se, za tu nedokonalou slovenštinu)