Problém polarizácie

Na prvý pohľad to môže vyzerať, že spoločnosť sa nám rúca priamo pred očami. Mediálne známe postavy – novinári, politici, umelci či rôzni influenceri – čoraz častejšie hovoria o polarizácii, narastajúcej agresivite a nenávisti. Spomínajú to tak často, že vzniká dojem, akoby sme sa už navzájom zabíjali na uliciach.
Na celej téme polarizácie a údajne zvýšenej agresivity je však najzaujímavejšie to, že sa takmer úplne ignoruje základná otázka: je to naozaj pravda?
Pravdepodobne to súvisí s tým, že keď sa človek pozrie na sociálne siete alebo platformy typu YouTube, veľmi ľahko nadobudne dojem, že jediná forma komunikácie, ktorej sú ľudia schopní, je agresívna – v lepšom prípade posmešná. Nemá zmysel popierať, že na internete výrazne narástol počet urážok, vyhrážok, posmeškov a iných verbálnych útokov v komentároch k udalostiam či verejne známym osobám.
Ako pri každom spoločenskom probléme, aj tu sa rôzni intelektuáli naprieč spoločenskými vrstvami snažia nájsť príčinu. No často to vyzerá tak, že pre stromy nevidia les – alebo niekedy pre vlastné presvedčenie nevidia nič. Odpoveď na otázku, prečo je spoločnosť polarizovaná, je totiž zväčša veľmi jednoduchá: môžu za to tí druhí.
Jedna časť influencerov, alternatívne médiá a vládna koalícia tvrdia, že za polarizáciu môžu opoziční politici a mainstreamové médiá. Naopak, mainstream spolu s niektorými celebritami a opozičnými politikmi tvrdí, že vinníkom je alternatíva a koalícia. Už len z tejto deľby je zrejmé, že k určitému napätiu v spoločnosti dochádza. Nie však k takému, aké je často prezentované mediálne najviditeľnejšou časťou spoločnosti.
Tento spor sa totiž vo veľkej miere netýka bežných občanov. Nikto nepopiera, že rozdelenie tu existuje. Problém je v tom, že tu bolo vždy. Obdobie, v ktorom by sa všetci občania spoločnosti na všetkom zhodli, nikdy neexistovalo.
Prečo sa nám teda zdá, že sme dnes viac rozhádaní a že sa navzájom viac nenávidíme? Dôvodov je viacero.
Prvým je masové používanie – alebo skôr posadnutosť – internetovými platformami ako Facebook, Telegram, YouTube či TikTok. Ľudia sú vďaka smartfónom prakticky neustále pripojení na sieť a dokážu reagovať na podnety okamžite. Rýchlosť komunikácie však znižuje kvalitu obsahu.
Druhým problémom je obrovské zrýchlenie prísunu informácií. O ich kvalite už často ani nestíhame premýšľať. Väčšina ľudí – ktorí chodia do práce, starajú sa o rodinu a riešia množstvo povinností – jednoducho nemá čas porovnávať zdroje a analyzovať každú informáciu. Vyberú si zdroj, ktorému dôverujú, a na jeho základe si vytvoria vlastný názor. To robí každý.
Ak k týmto vlastnostiam internetu prirátame anonymitu a odosobnenie, polarizácia dostáva úplne nový rozmer. Anonymita umožňuje ľuďom písať veci, ktoré by si z očí do očí pravdepodobne nikdy nepovedali. Internet skrátka znesie všetko. Predstava, že by ste predavačke alebo vodičovi autobusu vynadali za odlišný názor, je absurdná – online je to však bežné.
Ďalším faktorom je psychické rozpoloženie ľudí. Každý má osobné, pracovné či finančné problémy a s tlakom sa vyrovnáva po svojom. Internet sa stal miestom, kde ľudia trávia veľkú časť voľného času a kde prirodzene dochádza ku konfrontáciám. Tie sú často nevkusné a vulgárne, najmä ak ide o komunikáciu s neznámymi ľuďmi, ktorých pravdepodobne nikdy nestretneme.
Osobitnú kapitolu tvoria ľudia, ktorí si z niektorých politických alebo mediálne známych osobností vytvorili nedotknuteľné autority. Všetko, čo ich idoly povedia alebo urobia, považujú za správne. Každý, kto s nimi nesúhlasí, je automaticky „zlý“. Zaujímavé je, že samotné ikony často komunikujú pomerne kultivovane, no ich nasledovníci pri ich obrane používajú slovník, ktorý by si ich vzory verejne nikdy nedovolili.
Posledným významným faktorom sú samotné mediálne známe postavy. Aj keď oponentov zosmiešňujú kultivovanejšie než ich fanúšikovia, stále tým vytvárajú atmosféru nevraživosti. Vznikajú celé stránky a skupiny zamerané výlučne na kritiku ľudí s opačným ideologickým názorom. Výsledkom sú názorové bubliny, kde si každý vyberá len to, čo mu vyhovuje.
Celkový dojem polarizácie však vzniká najmä vo virtuálnom priestore. Keby bola spoločnosť v skutočnosti tak polarizovaná, ako sa často tvrdí, už dávno by skolabovala. História navyše ukazuje, že ideologická polarizácia na Slovensku existovala vždy – občianska vojna tu však nikdy nebola.
Dnes majú ľudia jednoducho väčšiu možnosť zdieľať svoje názory, často vulgárnym spôsobom. To však ešte neznamená, že sú ochotní za tieto názory zabíjať alebo za ne zomierať.
Ste napríklad ochotní zabiť alebo zomrieť za zotrvanie či vystúpenie z EÚ? Za spravodlivosť pre Venezuelu alebo Ukrajinu?
Ak dnes na Slovensku nejaké rozdelenie existuje, potom je to najmä rozdelenie medzi tými, ktorí dokážu ovplyvňovať, a tými, ktorí sa ovplyvňovať nechajú.